Adam František Kollár

"Mýliť sa je rub medaily, na ktorého líci je napísané hľadať pravdu."

Tento blog je tak trochu o mne, o zakázaných knihách, o hľadaní pravdy :-) a tak isto chce zložiť hold zakázanému spisovateľovi Adamovi Františkovi Kollárovi, o ktorom som písala kedysi dávno svoju bakalársku prácu...

Môj email je:katarina.istokova@gmail.com


nedeľa 1. augusta 2010

Koľko jazykov ovládal Adam František Kollár?

Adam František Kollár mal fenomenálne jazykové schopnosti. Okrem materinského jazyka, slovenčiny, ovládal všetky slovanské jazyky. V svojej knižnici zhromažďoval najmä knihy z českého, chorvátskeho, srbského a slovinského jazyka, nechýbali v nej učebnice poľského a ruského jazyka. Zaoberal sa aj ukrajinským a rusínskym jazykom. Zo štúdia si dobre osvojil nemecký a maďarský jazyk.
Na Viedenskej univerzite prednášal kapitoly z dejín gréckeho jazyka, viaceré svoje diela napísal v latinskom jazyku. Neboli mu cudzie ani jazyky ako sú rumunčina, francúzština, holandčina, taliančina či dokonca angličtina. Bol tiež dôkladným znalcom orientálnych jazykov najmä hebrejského, tureckého, čínskeho, perzského a arabského jazyka.
Orientalistická činnosť Adama Františka Kollára je takmer neznáma. O jej stručnú charakteristiku sa ako jediný pokúsil Vojtech Kopčan na vedeckej konferencii o Adamovi Františkovi Kollárovi, z ktorej vyšla štúdia Adam František Kollár ako orientalista. Kopčan sa vo svojom príspevku domnieva, že Kollárovo štúdium orientálnych jazykov bolo spojené so značnými výdavkami jezuitského rádu. Jezuitský rád chcel Adama Františka Kollára poslať ako misionára na Balkán. Po vystúpení z jezuitskej rehole sa stal v jej očiach zradcom. Kopčan pojednáva aj o zámere Adama Františka Kollára založiť Cisársko-kráľovskú akadémiu orientálnych jazykov so sídlom vo Viedni, na ktorej neskôr Kollár prednášal gréčtinu a a orientálne jazyky.
Medzi prvé orientalistické práce Adama Františka Kollára patrí preklad osmanského historiografa Saadeniniho / Sacadedinna Mehmeda ben Hasažana, ktorý je autorom kroniky Tadž´űt – tevarih – (Koruna dejín). Táto kronika opisuje dejiny osmanskej dynastie. Kollár v preloženej kronike uverejnil paralelne osmanský a latinský text. Vyšla pod názvom: Sacadeddini scriptos turcici Annales Turcici Taschet-Tevarch sive corona annalium dicta ab initio gentis Ottomanicae usque ad Muradem primum pertingens (Turecké anály Taschet-Tevarih).
Adam František Kollár pre potreby Cisárskej kráľovskej akadémie orientálnych jazykov prekladal hlavne turecké a perzské jazykovedné diela. O vlastné poznatky doplnil aj spis Základy tureckého jazyka, ktoré zostavil François Mesgnien – Meninski. Kollár vydal túto gramatiku pod titulom Francisci à Mesgnien Meninski Institutiones linguae Turcicae cum rudimentis paralellis linguarium Arabicae et Persicae – (Prepracované základy tureckého jazyka).
Michal Eliáš a František Tichý uvádzajú, že gramatiku Prepracované základy tureckého jazyka Kollár doplnil natoľko, že celý jej druhý zväzok je vlastne jeho prácou. Vojtech Kopčan im oponuje a tvrdí, že je to omyl. Druhý zväzok Prepracovaných základov tureckého jazyka obsahuje podľa Kopčana tri časti: osmansko-tureckú syntax, základy arabskej a perzskej poetiky a chrestomatiu. Kollár podľa neho preložil len časť o chrestomatii, t. j. výbere z diela viacerých autorov na študijné účely.
Adam František Kollár sa zaujímal aj o diplomatické vzťahy medzi rôznymi krajinami, dokonca uverejnil osmanský text a latinský preklad dvoch mierových zmlúv: Mierová zmluva uzavretá medzi Osmanskou ríšou a Viedňou vo Vasvári 10. augusta 1944 a Mierová zmluva uzavretá medzi Veľkou Portou a Benátkami po páde Kandie 6. septembra 1669. Kollára môžeme na základe týchto edícií považovať za jedného z priekopníkov diplomatiky a paleografie v Európe.
Okrem orientalistických prác sa Kollár zaoberal aj obranou svojej materinskej reči. V preklade historického spisu Uhorsko a Atilla prejavil svoje vyhranené slovenské národné povedomie. Povzbudzoval slovenský ľud, aby sa nehanbil za svoj pôvod. V diele prirovnal slovenskú reč k čistej vode. Mnohí ľudia žijúci v jeho dobe kritizovali slovenský jazyk tak ako čistú vodu, pretože to bola pre nich jednoduchá reč dedinského ľudu. Kollár im odkázal, že čistou vodou opovrhujú len márnotratníci a opilci. Hoci ako spisovateľ používal prevažne latinský jazyk, bol zapálený za používanie slovenského jazyka vo vyučovacom procese a verejnom styku.